TRÁVIACI SYSTÉM
Väčšina z nás sa domnieva, že poznáme tráviaci systém...
Tráviaci systém spracováva skonzumované pevné a tekuté látky, obecne nazývané jedlo, výživa alebo pokrm. Človek cíti potešenie zo vzhľadu, vône a chuti potravín a to hlavne po naplnení žalúdka /typické chovanie závislého človeka/.
Rozšírené "vedecké" chápanie ako konzumované látky budujú a vyživujú telo je nasledujúci:
Jedlo je rozložené /napr. tráviacimi tekutinami a enzýmami/ na jednoduchšie látky /hlavne na zlúčeniny chemické, napr. glukózu, aminokyseliny/. Telo ich potom používa pre syntézu /budovanie/ toho, čo potrebuje a pre získanie životnej energie /napr. na pohybovú energiu, myslenie, emócie a na udržanie telesného tepla/. Záver z tohto tvrdenia sa zdá byť jasný: konzumované látky dodajú telu energiu a stavebný materiál. Preto, pokiaľ ide o energiu, môžeme telo prirovnať k autu, alebo parnému stroju, kde sa palivo spáli na energiu, ktorá pohybuje celým strojom. Ide o presvedčenie väčšiny ľudí.
Položme si však otázku, či skutočne zjedený chlieb alebo vypitá ovocná šťava budujú ľudské telo a môžu byť premenené /ako napr. uhlie alebo benzín/ na energiu? A prečo rôzni ľudia, aj keď konzumujú výrazne odlišné množstvo a zloženie stravy, majú veľmi podobnú telesnú výšku a hmotnosť?
120 kg muž zje dva krajce chleba a vypije dve kávy denne a nechudne. Jeho kolega v rovnakom dni zje šesť rohlíkov, dve klobásy, pol litra mlieka, tri šálky čaju, ovocie a zostane chudý. Obidvaja majú rovnakú telesnú výšku a ich fyzická aktivita je podobná. Takýchto príkladov by sa našlo viac. Jasne vidieť, že neexistuje absolutný vzťah medzi množstvom skonzumovaných potravín, ich zložením a vzhľadom tela a množstvom životnej energie človeka.
Prečo je to tak? Keby väčšie množstvo skonzumovanej potravy dalo viac životnej energie, ľudia s väčščím príjmom potravy by mali viac energie. Hovorí sa dokonca o "kalorickej hodnote" potravín. Stanovené množstvo tuku má toľko kalórií, mlieko má menej, sacharóza ma viac atď. Prečo po zjedení väčšieho množstva cukru s tukom sa cítime horšie a slabší ako napr. keď vypijeme rovnaké množstvo /v kalorickej hodnote/ jablčnej šťavy? Prečo po sýtom a ťažkom jedle, namiesto prívalu energie, je človek lenivý a slabý? Už od detstva je nám sugerované " jedz veľa, aby si bol silný". Je smutné ako sú deti klamané touto sugesciou, ktorá neskôr v ich živote spôsobuje toľko utrpenia: choroby, stárnutie a predčasnú smrť tela.
Vráťme sa k odpovedi na otázky, ktoré sú jednoduché a pre veľa ľudí prekvapujúce. Zjedené potraviny nedodávajú telu energiu. Zjedené potraviny spôsobujú opačnú reakciu. Nútia telo vynakladať energiu na ich rozloženie, neutralizáciu a odstránenie. Áno, telo spotrebuje vlastnú energiu na spracovanie a vylúčenie toho, čo človek do tráviaceho traktu vloží.
Druhá odpoveď môže byť tiež prekvapujúca. Zjedená potrava nevytvára bunky ľudského tela. Má veľký vplyv na ich konštrukciu a ich činnosť, ale nevytvára ich. Telo nevytvára svoje bunky bezprostredne zo zjedeného jedla. Látky, smerujúce do buniek tela získané zo zjedenej potravy, sú katalyzátorom. Tento katalyzátor spôsobí, že bunka produkuje určité látky, ktoré pre ňu môžu byť buď výživou alebo jedom.
Čo urobí telo so skonzumovanou potravou? Úplne ju odstráni, pokiaľ funguje správne. Telo odstraňuje zbytočné, toxické látky výkalmi, močom, potom, slinami, mazom, krvou, dychom, hlienmi, vlasmi, nechtami, pokožkou. Pokiaľ je jeho správna činnosť porušená, potom telo so zjedenými látkami pracuje inak. Časť ukladá /napr. vo forme tuku, glykogénu/, časť odloží k neskoršej likvidácií /látky, ktoré vyžadujú väčšie množstvo energie, napr. ťažké kovy/.
Zdá sa, že ľudské telo je stroj na výrobu a likvidáciu odpadu. Táto činnosť podlieha prírodným zákonom. Čim viac človek je, tým menej má životnej energie, tým rýchlejšie stárne a opotrebúva /zabíja/ telo. Každý stroj sa opotrebúva. Telo človeka je však výnimkou, je schopné vlastnej obnovy, regenerácie a čistenia. Musí dostať len dostatok slnečnej energie vo forme bioaktívnych látok. Musí znovu nadobudnúť schopnosť uvoľňovať dostatok energie na udržanie životných funkcií tela a zbytok na uvoľnenie tepla. Nič viac.
Zjedená hmota je rozkladaná na rôzne chemické zlúčeniny. Tie sa dostanú krvným obehom do celého tela a putujú nim. Každá takto vytvorená chemická zlúčenina predstavuje informáciu /energetické teplo/. Táto informácia má vplyv na činnosť buniek. Bunky sú ovplyvňované informáciami, pochádzajúcimi zo zjedenej hmoty. Informácie /energetické teplo/ ovplyvňuje gény, ktoré spúšťajú programy ovplyvňujúce činnosť buniek. Bunky pod vplyvom tohto programu môžu produkovať to, čo potrebujú k životu. Napr. bielkoviny minerály, vodu.
V tomto zmysle chemické zlúčeniny, ktoré sa dostali do buniek, fungujú ako katalyzátory, ktoré len urýchľujú chemické reakcie. Preto vzhľad, chovanie a rýchlosť stárnutia organizmu závisí na tom, čo a aké množstvo človek zje. Látky, ktorá sa dostávajú do buniek, sú katalyzátory, vyvolávajúce chemické reakcie pre život prospešné alebo nie. Čím viac je informácia nepriaznivá /pochádzajúca z toho, čo jeme/ tým rýchlejšie bunka zomiera na energetickú podvýživu.
Ľudské telo potrebuje pre správne fungovanie niekoľko tisíc látok a chemických prvkov denne. Každú z nich v správnom množstve a v správny čas. Pokiaľ ich telo nedostane v správny čas a množstve, potom začína nesprávne fungovať. To sa nazýva choroba. Vedie to k rýchlejšiemu opotrebovaniu tela.
Myslíte, že prostredníctvom jedla môžeme dodať telu všetky látky v správnom čase a množstve? To je prakticky nemožné. Našťastie si ich telo dokáže samo syntetizovať bezprostredne zo svetelného spektra vibrácii pod jednou podmienkou, že mu v tom človek nebude prekážať.
Žijeme vďaka teplu svetelného slnečného spektra /IR-A 750-1500 nm/, ktoré prijímame cez kožu celou plochou nášho tela do cievného systému. Prijaté teplo je zachytávané trombocytmi /krvnými doštičkami/, ktoré zvyšujú svoj pohyb a tak udržiavajú dostatočné teplo v tele na prežitie. Ako je ináč možné, že denne vyžarujeme 30 000 kJ a stravou prijímame len 6000-7000 kJ? Skutočne využívame energiu tráviaceho systém na ten správny účel?